Bez sobov nemáme identitu

 

Mongolsko. Krajina neprebádaná, nepoznaná, krajina a ľudia, o ktorej vieme len veľmi málo. S vyše 1, 560 miliónmi km štvorcových je po Kazachstane druhou najväčšou krajinou na svete bez prístupu k moru.  Púšte a pastviny – to je pravdepodobne to, čo si človek predstaví pod mongolskou prírodou. Počet obyvateľov krajiny je pritom len 3,3 milióna – na celé Mongolsko. Obrovská krajina, riedko osídlená, pritom skrýva stále (takmer) neobjavené skvosty planéty. Poďme sa pozrieť na jeden z posledných kmeňov prírodných kmeňov sobích ľudí, ktorý môžeme spolu objaviť.

Kmeň Dukha, mongolsky Tsaatan (po našom Cátani) je etnikum vyskytujúce sa na severozápade krajiny okolo pohoria Altaj. Pôvodní predkovia dnešných Cátanov sú obyvatelia ruskej republiky Tuva, v Mongolsku sa definitívne usadili po roku 1947, keď boli hranice medzi Sovietskym zväzom a Mongolskom definitívne uzavreté a kmene odišli pred násilnou kolektivizáciou, pri ktorej by museli odovzdať svoje stáda. Pre etnikum tak úzko späté s jedným zvieraťom (niečo podobné pozorujeme u orlích lovcov na juhozápade krajiny) bola kolektivizácia niečo nepredstaviteľné. Hnacím motorom a udávateľom smeru, kam sa kmeň vyberie, sa podľa tradície stával biely sobí samec. Po 1947 do týchto životov zasiahli hranice, ktoré tak nadobro rozdelili rodiny v oboch susediacich krajinách. 

„So sobmi sa sťahujú 5-10x ročne“

V Mongolsku dnes nájdeme okolo 300 Cátanov. Spoločenstvo tvorí asi 44 rodín a v preklade doslova znamenajú „tí, ktorí majú soby“. So sobmi sa sťahujú 5-10x ročne, čiže tradičným nomádskym spôsobom života, aby dokázali nájsť tak potrebné pastviny a v tom ktorom ročnom období čo najlepšie možné podmienky na založenie kempov. Tuto závisí, či sa jedná o západných Cátanov, ktorí migrujú takmer každých 5 týždňov v malých rodinách (2-3), alebo o východných, ktorých spoločenstvo počíta od 11-18 típí s migráciou od 4-6 krát do roka. Ich domovy vyzerajú ako severoamerické típí, indiánske stany, nie ako tradičné mongolské nomádske jurty. Zložiť a rozložiť cátanský stan (orts) je veľmi jednoduché a rýchle.  Konštrukcia je väčšinou z brezových vetiev, obtiahnutá sobou kožou. Vo vnútri navyše nenájdeme postele, no obrovské množstvo kožušín a kobercov rozložených po zemi, kde sa rodiny stretávajú, i nocujú. 

Deti sa v cátanských etnikách vraj učia prv jazdiť na soboch, než chodiť. Na soby deti usádzajú už ako malé (ako 2ročné) – tu začína priateľstvo medzi človekom a zvieraťom, ktoré sa len zriedkakedy chová na mäso. Na čo teda soby využívajú? V prvom rade slúžia ako dopravný prostriedok, odtiaľ tie National Geographic fotky sobích ľudí. Tajga je najmä o kopcoch a lesoch, soby teda takmer nikdy za sebou neťahajú sane. Ženy sa venujú výrobe mliečnych produktov ako maslo, jogurt, mliečny čaj a syry. Z kožušiny sa vyrábajú odevy, topánky, prikrývky a tašky sa zas vyrábajú zo sobej kože. Už od roku 1975 sa sobie parožie predáva do susednej Číny ako zložka tradičnej čínskej medicíny. Parožie sa zvieratám oreže vždy na leto – gravidným samiciam však nie – soby si totižto bez parožia ťažšie regulujú telesnú teplotu, takže sa rýchlejšie unavia. Sobí trus sa takisto zbiera – slúži najmä v zime ako kurivo do piecky, ktorá je vždy v strede stanu. 

Cátani v ajmagu (územnosprávna jednotka v Mongolsku – niečo ako naše kraje) Khovsgol, kde žijú, vyznávajú šamanizmus. Náboženstvo uctievajúce prírodné sily, duchov predkov a šamanov. Šaman, vykonávajúci obrady sa nazýva „Boo“. Cátani používajú i svoje vlastné sväté knihy so zaklínadlami. 

„Budúcnosť etnika je neistá a krehká.“

Budúcnosť etnika je neistá a krehká. V roku 1977 vlastnili okolo 2275 domestifikovaných sobov, v roku 1998 to bolo okolo 500. Dnes sa počet vďaka rôznym organizáciám venujúcim sa ochrane a udržateľnosti kmeňov opäť o niekoľko stoviek zvýšil. Život Cátanom neuľahčuje ani zákaz lovu divej zveri, preto sa dnes väčšina venuje najmä spracovávaniu mlieka, ktoré je hlavnou zložkou ich potravy. 

Mongolsko je krajina krehká, plná nám neznámej kultúry a tradícii. Nie je destináciou o UNESCO pamiatkach, no o živote ľudí a ľuďoch v ňom. O živote ľudí, ktorých nenájdeme inde. O tradíciách tak starých a nám tak vzdialených a fascinujúcich, že to mnohým nedá spávať. Treba sa k ním správať s rešpektom, ohľaduplne a citlivo. Keď už sa sem vyberieme, sme hosťami v ich krajine, v ich živote, v ich svete.  

S Cátanmi sa s nami zoznámite na zájazde……

Konzultácia s expertom